Texty piesní Cowboy

• Smieť 20, 2024

Ulice Laredo 2
(pre verziu 1 pozri môj „Ľudový lyrický archív“)

Keď som vychádzal po uliciach Laredo,
zima bolo ráno a tma bol deň.
V barovej miestnosti Toma Sherwinsa som uvidel mladého kovboja
natiahnutý na prikrývke bledý a sivý.

Jeho oči rýchlo zasklievali, blížila sa smrť.
Jeho pery boli skrútené a mučené bolesťou.
Zašepkal šepot života ďaleko za sebou
domov na východe, ktorý už neuvidel.

Povedal: „Najprv som odišiel do Texasu. Pracoval som pre ranča.“
Presťahoval som sa ďaleko od všetkého, čo som vedel.
Potom som začal piť. Začal som gamblin '.
Teraz som tu s nikým okrem vás.

„Raz som sedel v sedle.
Nikdy som nestratil ruku, ktorú som hral.
Bol som šťastný. Poďte si sadnúť vedľa mňa.
Nemám nikoho, kto by mi hovoril a farbil slová. “

Povedzte mojej matke, že si prajem, aby som jej venoval pozornosť.
Teraz je príliš neskoro, ponúkam jej adieu.
Strelili ho do hrude hráčom Dodge City
Vysporiadal sa zdola, dnes zomieram.

Zoberte moju poslednú ruku pokeru
je to tam, kde padol, keď som bol zastrelený.
Pošlite to a mojich šesť zbraní domov domov môjmu bratovi
potom, čo si ma pochoval hlboko v mojej hrobke.

Povedzte mu, že zabili jeho brata.
Povedzte mu, aby sa nikdy nerozlúčil mojou smrteľnou rukou.
Vyslovte to vždy ako pripomenutie
prečo by sa mal držať ďalej od zeme divého dobytka.

Povedzte svojej rodine, že som ich milovala celým mojím divokým putovaním
a že nikto tu nepozná moje meno
len že som sa dostal do bojového hrania stud poker
teraz ležím v hanbe.

Jeho telo bolelo. Jeho srdce bolo zlomené.
Všetko pre dievča, jeho láska, ale nie je to pravda.
„Na ňu spočíva kliatba, kdekoľvek sa túla.
Odviedla ma od všetkého, čo som miloval, az domu.

Bola pekná. Bola nádherná.
Kráľovná kraja, najspravodlivejšia zo všetkých.
Jej srdce bolo chladné ako sneh na horách.
Vzdala sa mi trblietavého zlata.

„Napíš jej list, povedz jej, že ju milujem
povedz jej, že teraz nemusí byť pravda
pripomeňte jej, že povedala, že už nikomu nepovie.
Povedzte môj úbohý miláčik, obaja sme za vás zomreli.

„Povedala mi to skôr, ako ma našiel.
Keby mi o tom povedala včas.
Mohol som mať tabletky. Možno som dostal ortuť.
Namiesto toho som zostrelený na vrchol môjho vrcholu.

„Ale povedz jej tiež, že vždy bola so mnou,
niesť ma cez dlhé, osamelé dni,
a že jej snímam dolu údolím
zamknutý v mojom srdci, aby som bol vždy so mnou.

„Pomaly si šviňaj laná.
Keď ma budete nasledovať, zavolajte divoko.
Mám rakvu so šiestimi hráčmi.
Nechať ma spievať šesť tanečných sál. ““

Pomaly sme bili bubon, slabo sme hrali fife,
znel mŕtvy pochod, nesený v rade.
Hodil trsy ruží po celej rakve;
Bol to mladý kovboj, ktorý bol na špičke.

Na jeho základný kameň boli napísané tieto slová:
„Všetci kovboji berú mňa pred sebou.
Drž sa ďalej od žien, pij a hráš,
väčšinou zo žien, jedna bola smrťou mňa. ““

Starý kovboj

Býval som tvrdý
Do pekla by som šiel;
zabil muža v starej Cheyenne,
ale teraz som pomalý.

Hladoval som a jedol pichľavé hrušky,
Spal som v daždi.
Mučili ho Apaches
kým som nemohol vydržať bolesť.

Bol tiež v mnohých útržkoch,
Počul som revúci zvuk.
A svetlo, ktoré som ich musel otočiť
bol blesk na ich rohoch.

Tento starý kovbojovci sledovali, ako sa to mení,
Videl som, že dobré časy idú;
a kovboji ako ja, opúšťajú rovinu
rovnako ako byvol.

Domov na dosah

Och, daj mi domov, kde byvolí potulujú,
a hry jeleňov a antilop;
zriedka sa tu ozýva odrádzajúce slovo
a obloha nie je po celý deň zamračená.

Chorus:

Domov, domov na dosah,
kde hrajú jelene a antilopy,
kde je zriedka počuť odrádzajúce slovo
a obloha nie je po celý deň zamračená.

Och, daj mi krajinu, kde je jasný diamantový piesok,
vrhá svoje svetlo z trblietavých prúdov.
Tam, kde sa kĺzajú pozdĺž elegantných bielych labutí,
ako dievčatá v nebeských snoch.

Dajte mi záblesk rýchleho horského potoka,
miesto, kde fúka žiadny hurikán.
Dajte mi park, kde prérijní psi štekajú
a hory pokryté snehom.

Nevymenil by som si svoj domov v dosahu
kde hrajú jelene a antilopy;
kde je zriedka počuť odrádzajúce slovo
a obloha nie je po celý deň zamračená.

Umierajúci kovboj

Je to ten istý starý príbeh
jeho láska našla ďalšiu a utiekla.
Keď tam ležal umierajúci,
toto povedal:

Nezáleží na tom, bolo mi povedané,
kde telo leží, keď je zima.
Ale dotiahni, ach splni jedno želanie,
pochovať ma nie na osamelej prárii.

Pochovaj ma, nie na osamelú práriu
kde sa divoké kojoty vytnú nado mnou,
kde západný vietor zametá a vlnia trávy,
a slnečné lúče spaľujú hrob prarie.

Zamiloval bolesťou až na čelo
tieň smrti bol teraz zhromaždením.
Chýbala mu domov, ktorý sa rozlúčil
teraz ho prišli zomrieť iba kovboji.

Pochovaj ma, nie na osamelú práriu
kde diví, divokí vlci budú vytie na mňa,
v úzkom hrobe iba šesť po troch,
o pochovajte ma nie na osamelú práriu.

Vždy som si to želal, keď som zomrel
môj hrob by bol na starom svahu.
Nech je moje miesto odpočinku,
pochovať ma nie na osamelej prárii.

Pochovaj ma, nie na osamelú práriu
kde divoké kojoty budú nado mnou.
Tam, kde štrká syčanie a vrana letí zadarmo,
Pochovaj ma, nie na osamelú práriu.

Pochovaj ma, nie na osamelú práriu
v úzkom hrobe iba šesť na tri.
Tam, kde bzučiak čaká a vietor fúka zadarmo,
o pochovajte ma nie na osamelú práriu.

Ó, pochovávaj ma, a jeho hlas tam zlyhal
ale nevenovali sme pozornosť jeho umierajúcej modlitbe.
V úzkom hrobe šesť stôp tri,
pochovali sme ho tam na osamelej prárii.

O, pochovali sme ho tam jednu osamelú práriu
kde divoká ruža kvitne a vietor fúka zadarmo.
Jeho jasná mladá tvár, nikdy viac vidieť
pochovali sme ho tam na osamelej prárii.

Áno, pochovali sme ho tam na osamelej prárii
kde sova celú noc truchlí.
Kde bzučiak bije a vietor fúka zadarmo
o jeho osamelý hrob na osamelej prárii.

Video Návody: I.M.T. Smile - Príliš osobná známosť ft. Nikol Štíbrová (Smieť 2024).