Prečo Bahá'í nevyživujú svojich mŕtvych
Bahá'ího viera učí, že ľudské bytosti sú v podstate nesmrteľným duchom asociovaným na krátky čas so smrteľnou fyzickou formou. Keď teda toto materiálne telo zomrie, duch sa uvoľní z tejto fyzickej roviny a pokračuje v samostatnej existencii, keď vták oslobodený od obmedzenej klietky. S touto klietkou sa musí niečo urobiť.

Stručne povedané Bahá'í zákon o pohreboch mŕtvych štátov, ktorý:
* telo má byť pochované do hodiny cesty od miesta smrti
* telo by malo byť zabalené do plášťa z hodvábu alebo bavlny,
* na jeho prst by mal byť prsteň s nápisom „Ja som vyšiel od Boha a vrátil som sa k Nemu, oddelený od všetkých, ktorý Ho zachránil a držal sa jeho mena, milosrdného, ​​súcitného“.
* a mal by byť umiestnený do rakvy z krištáľu, kameňa alebo tvrdého jemného dreva.

Nie sú stanovené žiadne pohrebné obrady, s výnimkou osobitnej modlitby za mŕtvych, ktorá sa hovorí pred pohrebom. Splnenie týchto požiadaviek zakazuje kremáciu.

Duch Bahá'u'lláhovho zákona spočíva v tom, že zosnulého je pochované s úctou, blízko miesta, kde zomrie, a bez balzamovania na jeho neprirodzené zachovanie alebo spopolnenie, akoby išlo o smeti. - The Kitáb-i-Aqdas, Zbierka zákonov, p. 230

„Báb [predchodca Bahá'u'lláhu] nám povedal, aby sme pochovali mŕtvych v hodvábni v krištáľoch. Prečo? Pretože telo, hoci teraz prach, bolo raz vyvýšené nesmrteľnou dušou človeka!“ - Smerové svetlá, p. 97 Prečo taký nemožný ideál? Možno je súdny príkaz menej doslovný ako alegorický, určený na učenie úcty k tomu, čo by sa inak mohlo považovať za nezdravé odpadky.

Existujú praktické aj mystické dôvody pre pohrebné zákony, ktoré náboženstvo poskytovalo v priebehu vekov, keď civilizácia rástla a zlepšovalo sa ľudské porozumenie. Bahá'í veria, že ich zákony sú iba posledným usmernením, určeným pre tento vek, pravdepodobne sa zmení s ďalšou splátkou Božieho plánu. Niektoré zákony sa môžu ešte len ťažko implementovať, ale Bahá'í veria, že sú uplatniteľné počas približne 1000 rokov.

„Abdu'l-Bahá, syn Bahá'u'lláha a Jeho menovaný tlmočník, vysvetlil:„ Telo človeka, ktoré sa formovalo postupne, musí byť podobne rozložené postupne. To je podľa skutočného a prirodzeného poriadku a božské právo. Keby bolo lepšie, aby sa spálilo po smrti, vo svojom samotnom stvorení by sa plánovalo, že telo sa po smrti automaticky zapáli, bude spotrebované a zmení sa na popol. Ale božský poriadok formulovaný nebeským nariadením je, že po smrti bude toto telo prevedené z jedného stupňa do druhého, odlišného od predchádzajúceho, takže podľa vzťahov, ktoré existujú vo svete, môže postupne kombinovať a kombinovať ďalšie prvky, a tak prechádza etapami, až kým prichádza do zeleninového kráľovstva, premieňa sa na rastliny a kvety, vyvíja sa do stromov najvyššieho raja, stáva sa parfémovaným a dosahuje krásu farieb. Kremácia potláča ... dosiahnutie týchto premien, živel Začína sa tak rýchlo rozkladať, že sa kontroluje transformácia do týchto rôznych fáz.

„Keď si uvedomíme, že naše fyzické telá sa v skutočnosti skladajú z prvkov umiestnených na Zemi ich tvorcom a ktoré sa síce používajú pri formovaní bytostí v správnom procese podľa jeho zákona, môžeme lepšie porozumieť nevyhnutnosti pre naše fyzické telá. ako v čase smrti, skutočné a večné ja človeka, jeho duša, opúšťa svoj fyzický odev, aby stúpal v Božích ríšach, môžeme telo porovnávať s vozidlom, ktoré má boli použité na cestu pozemským životom a po dosiahnutí cieľa už nie sú potrebné. ““ - Smerové svetlá, p. 201

Tu v Spojených štátoch, kde môžu byť orgány zadržiavané iba v oblastiach, ktoré sú pre ňu určené a v čase, ktorý je komerčne povolený a procesy určené občianskymi zákonmi, si pohreb vyžaduje viac plánovania ako kremácie. Pohreby sú drahé a môžu byť zbytočne komplikované, najmä ak sa plánujú na poslednú chvíľu smútiacimi príbuznými. Bahá'í sú teda podľa ich náboženstva povinní prijať ustanovenia o svojom pohrebe podľa Bahá'ího zákona, ako aj o vyplatení ich majetku. [Viac informácií nájdete nižšie v odkazoch.]