Morálny relativizmus a Biblia

• Apríl 23, 2024

Keď nastanú otázky morálneho imperatívu, mám priateľa, ktorý ma rád žartom informuje, že ako ateista nie som viazaný žiadnym morálnym kódexom, a preto môžem robiť, čo chcem. Ak ma kolega otravuje, môžem ho bodnúť do chrbta alebo s ním jazdiť autom, to je dôvod môjho priateľa. Podobne, ak sused vlastní dom alebo vozidlo, po ktorom žiadam, môžem si ho vziať sám. Pokiaľ ide o udržanie svätých v sobotu, ja a ďalší ateisti sme zrejme jediní, ktorí v ten deň mohli pracovať (čo vedie k čudovaniu, prečo v nedeľu pracuje toľko kresťanov). Podľa môjho priateľa môžu ateisti konať sebecky, pretože sa neboja odplaty Boha.

Jedna vec, ktorá mi vadí v tejto línii uvažovania, je implikácia, že zdrojom ľudskej morálky je poslušnosť autorite a strach z trestu. Skutočnosť, že rozlišujeme medzi zákonnosťou a morálkou, však ukazuje, že autoritatívne vyhlásenie samo osebe nerobí morálne ani nemorálne skutky. Keby to tak bolo, potom by to, že máme zákony proti činom, ako sú vražda a krádež, a že tí, ktorí boli chytení za tieto činy, boli potrestaní, by mi stačilo na to, aby mi a ďalším ateistom poskytli záväzný morálny zákon. Ale jasne to tak nie je. Aj keď zákony často odrážajú hlboko zakorenené morálne presvedčenie, existuje veľa prípadov, v ktorých tomu tak nie je. Korelácia medzi zákonom a morálkou nie je ani zďaleka absolútna.

Ani tvrdenie, že Božia existencia mimo času a priestoru zaručuje, že morálka je absolútna, neudrží vodu. Pre nekresťanov veľa z toho, čo v Biblii prechádza za morálne správanie, zasahuje nás ostatných ako nemorálnosť alebo morálny relativizmus. „Nezabiješ,“ prikazuje Boh. Biblia je však plná vrážd, ktoré odsúdil on alebo v jej mene, vrátane vraždy prvorodených synov Egypta. Úmyselné zabíjanie novorodencov, pretože sú potomkami ľudí, ktorých vodca máte nezhody, je vraždou, ako aj trestom viny združením. Definícia vraždy sa teda podľa Božích rozmarov líši.

To isté možno povedať o inceste, ktorý je zakázaný až po Mojžišovom čase. Ďalej to, čo sa definuje ako hriech, sa mení po páde Adama a Evy a opäť po Novej zmluve. Ale možno najne ofenzívnejším príkladom morálneho relativizmu je skutočnosť, že Boh nedrží tých, ktorí boli pokrstení v kresťanskej viere, do rovnakých morálnych zásad ako tí, ktorí nie sú. Pre nekresťana skutočnosť, že tí, ktorí veria v Ježiša a prijímajú ho ako svojho Spasiteľa, sa môžu doslova dostať preč z vraždy, zatiaľ čo my ostatní by sme boli odsúdení do pekla za menej, sa nezdá byť nič nespravodlivého. Neváhali by sme kritizovať vnútroštátny trestný systém, ktorý prepustil zločincov, ktorí boli priateľmi prezidenta a prisahali mu na vernosť, ale zvyšok nechal hniť vo väzení, takže na akom základe by sa Boží trestný systém považoval za spravodlivejší?

Biblická morálka sa nielen líši, ale podporuje aj správanie, ktoré teraz vnímame ako hrubo nemorálne. Po storočiach racionalizácie aktu zaobchádzania s inými ľuďmi ako s majetkom bez vlastných práv, teraz zistíme, že otroctvo je morálne odporné. Skutočnosť, že Biblia nielen povoľuje, ale reguluje otroctvo, porušuje náš vlastný zmysel pre morálny úsudok, ako aj Zlaté pravidlo. Na druhej strane, Biblia veľmi často uplatňuje trest, ktorý ďaleko prevyšuje zločin, vrátane trestu smrti za prácu v sobotu alebo pre dieťa, ktoré preklíži rodiča.

Kresťania sú dobrí v racionalizácii týchto nekonzistentností, nemuseli by sa však racionalizovať, ak by biblická morálka bola v prvom rade konzistentnejšia. V skutočnosti je biblická morálka dostatočne nejednoznačná, že aj medzi biblickými vedcami existuje mnoho interpretácií. Aký je zmysel tvrdiť, že kresťanská morálka je absolútna, s morálnym kódexom, ktorý je tak ťažko pochopiteľný a dodržateľný?

Či už to môj priateľ chce uveriť alebo nie, ateisti sú rovnako náchylní konať morálne ako kresťania. Aj keď ateisti nemusia mať knihu biblických textov, ktorá by sa dala konzultovať, pokiaľ ide o morálne záležitosti, väčšina ateistov sa pri morálnych rozhodnutiach riadi humanistickými princípmi a snaží sa používať logiku a rozum, než neprimerané odvolanie sa na autoritu alebo emócie. Stručne povedané, tí, ktorí podporujú kresťanskú vieru, už nie sú povinní riadiť sa konkrétnym morálnym kódexom, ako my ostatní. A keby som mal možnosť byť obklopený buď tými, ktorí sa riadia zásadami humanizmu a logiky, alebo tými, ktorí tvrdia, že konajú v službe Bohu, vybral by som si vždy tú prvú.

Video Návody: Biblical Series I: Introduction to the Idea of God (Apríl 2024).